Zinok
Ťažba, výroba, použitie, obchod a recyklácia zinku – údaje International Lead and Zinc Study Group, USGS a Eurostatu, grafy a údaje na stiahnutie.
Neviditeľný štít · prvok života
Údaje: International Lead and Zinc Study Group; U.S. Geological Survey; Eurostat · základný rok 2025 · stav k 24.10.2026
Prehľad
Tri závery
- Svet vyťažil v roku 2025 približne 12,6 mil. t zinku (ILZSG) – je to štvrtý najviac vyrábaný kov.
- Približne 60 % zinku slúži na ochranu ocele pred koróziou (zinkovanie) a najväčším trhom konečného použitia je stavebníctvo.
- Poľsko patrí ku krajinám EÚ s aktívnymi kapacitami rafinácie zinku a je čistým vývozcom nelegovaného zinku (Eurostat, 2025).
Zinok je kov, ktorý chráni, lieči a živí – a robí to takmer neviditeľne. Ako povlak na oceli každý deň chráni pred koróziou infraštruktúru v hodnote miliárd eur; ako mikroživina je nevyhnutný pre život ľudí aj rastlín; ako nosič energie práve vstupuje do sveta bezpečných batérií. Štvrtý najpoužívanejší kov sveta sa zriedka dostáva na titulné strany novín, no jeho úloha – od mosta po bunku ľudského tela – je zásadná.
Vlastnosti
Zinok (Zn) je modrastobiely kov s miernou teplotou topenia (419,5 °C) a hustotou približne 7,14 g/cm³. Jeho najdôležitejšia „superschopnosť“ je elektrochemická: zinok je menej ušľachtilý ako železo, takže v kontakte s oceľou koroduje „ako prvý“ a obetuje sa, aby chránil kov pod sebou. Práve na tejto vlastnosti je založené zinkovanie. Zinok je aj zložkou mosadze (zliatiny s meďou) a oxidu zinočnatého (ZnO), ktorý je všadeprítomný v gume, kozmetike a medicíne.
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Značka | Zn |
| Protónové číslo | 30 |
| Atómová hmotnosť | 65,37 |
| Teplota topenia | 419,5 °C |
| Teplota varu (760 mm Hg) | 907 °C |
| Hustota (25 °C) | 7 140 kg/m³ |
| Modul pružnosti | 7 × 10⁴ MN/m² |
| Teplo topenia | 7,32 kJ/mol |
| Teplo vyparovania | 115 kJ/mol |
| Farba | modrastobiela, lesklá |
Zdroj: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 6.
Factbook ILZSG pripomína niekoľko faktov, ktoré dobre vystihujú rozšírenie zinku. Je 23. najrozšírenejším prvkom zemskej kôry a štvrtým najpoužívanejším kovom – po železe, hliníku a medi. Priemerné auto obsahuje približne 17 – 18 kg zinku: 7 – 8 kg v povlakoch karosérie, 9 – 10 kg v tlakových odliatkoch a približne 2 kg v pneumatikách. Zinok je tiež kľúčovou zložkou opaľovacích krémov a používa sa v batériách, odkvapoch a strešných krytinách.
Zdroj: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 6.
Od mosadze po zinkovanie – stručná história
Zinok sprevádzal civilizáciu dávno predtým, ako dostal meno. Mosadz – zliatina medi so zinkom – bola známa už v staroveku a metalurgické tavenie zinku sa rozvinulo v Indii (približne v 12. storočí) a v Číne. V Európe bol zinok izolovaný ako samostatný kov až v 18. storočí a priemyselné žiarové zinkovanie – kľúčové pre priemyselnú revolúciu – bolo patentované v 19. storočí. Od zvonov a ozdôb tak zinok prešiel do úlohy tichého strážcu oceľovej infraštruktúry.
Zinok v zdraví a poľnohospodárstve – prvok života
Zinok je nevyhnutná mikroživina – zložka viac ako 300 enzýmov, kľúčová pre imunitu, rast a neurologický vývoj, najmä u detí. Telo dospelého človeka obsahuje len približne 2–3 g zinku (príjem približne 8–11 mg/deň), a predsa je jeho nedostatok jedným z najväčších výživových problémov sveta: v závislosti od odhadu ohrozuje približne 17 % až tretinu svetovej populácie a WHO ho označuje za „problém verejného zdravia“. Podľa kampane „Zinc Saves Kids“ (IZA s UNICEF) súvisí s dôsledkami nedostatku ročne približne 450 000 úmrtí detí mladších ako päť rokov. Korene problému sú v pôde: podľa FAO je zinok najčastejšie chýbajúcou mikroživinou v pôdach sveta – nedostatok sa týka viac ako 50 % poľnohospodárskych pôd. Zinkové hnojivá sú jednoduchým a účinným riešením.
Údaje WHO, ktoré uvádza ILZSG, tento obraz dopĺňajú. Priemerný príjem zinku potravou je u dospelých 8,8 – 14,4 mg denne a referenčné hodnoty sú 6 – 15 mg denne; pri 20 % využiteľnosti to znamená potrebu približne 12,5 mg denne. Najbohatším zdrojom je mäso, hydina a ryby, pitná voda dodáva menej ako 0,2 mg denne. Nadmerný príjem ústami spôsobuje tráviace ťažkosti, ktoré po vysadení ustúpia. Na pracovisku ide o expozíciu najmä vdychovaním prachu a dymov pri hutníctve, zváraní a výrobe zliatin; v USA je limit oxidu zinočnatého v ovzduší pracoviska 5 mg/m³ (OSHA) a pre dymy chloridu zinočnatého 1 mg/m³. Podľa FAO má nedostatok zinku takmer polovica poľnohospodárskych pôd, preto sa zlúčeniny zinku pridávajú do hnojív a prípravkov na ochranu rastlín.
Zdroj: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 64 – 67.
Výrobky po skončení životnosti sa vracajú ako šrot a napájajú tok druhotného kovu.
| Tok | Podiel |
|---|---|
| Primárny kov (z rudy) | 70 % |
| Druhotný kov (z recyklácie) (podiel recyklátu na spotrebe zinku) | ~30 % |
| Prvé použitie zinku, 2024: Zinkovanie | 60 % |
| Prvé použitie zinku, 2024: Zliatiny zinku | 15 % |
| Prvé použitie zinku, 2024: Zlúčeniny zinku | 11 % |
| Prvé použitie zinku, 2024: Mosadz a bronz | 9 % |
| Prvé použitie zinku, 2024: Polotovary | 4 % |
| Prvé použitie zinku, 2024: Ostatné | 1 % |
Zdroje: podiel recyklátu na spotrebe zinku – International Zinc Association (IZA); Prvé použitie zinku, 2024 – International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 36 (údaje ILZSG a International Zinc Association, IZA – prvé použitie zinku).
Diagram spája údaje z rôznych publikácií a rokov. Šírka tokov zodpovedá percentuálnym podielom; slučka recyklácie je ilustračná.
Trh
Odkiaľ pochádza zinok – minerály, ložiská a sprievodné produkty
Hlavným rudným minerálom zinku je sfalerit (zinková blenda); menší význam majú wurtzit, smithsonit a hemimorfit. Mnohé bane ťažia sulfidické rudy s meďou, olovom a zinkom v rôznom pomere a pri spracovaní sa získava aj striebro, indium, germánium, gálium, bizmut, telúr a kadmium – sčasti kritické suroviny. V roku 2023 sa zinok ťažil v 50 krajinách, od roku 1960 vo viac ako 60. Kumulovaná svetová výroba koncentrátov za roky 1960 – 2023 prekročila 521 mil. t (obsah Zn), primárna výroba rafinovaného zinku dosiahla 492 mil. t a spotreba rafinovaného zinku 526 mil. t; väčšina tohto kovu je stále v používaní.
Zdroj: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 7, 9, 15 a 26.
Trh so zinkom v roku 2025 – údaje ILZSG
| Článok reťazca | 2025 | Lídri | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Ťažba (obsah Zn) | približne 12,6 mil. t | Čína 32 %, Peru 12 %, Austrália 9 % | +5,4 % medziročne; vrchol približne 13,6 mil. t v roku 2015; v roku 2023 50 krajín, 10 najväčších – 84 % |
| Výroba rafinovaného zinku | približne 13,8 mil. t | Čína 51 %, India, Kórejská republika | +2,1 % medziročne; rekord 13,93 mil. t v roku 2021; v roku 2023 30 krajín, druhotný 13 % |
| Rafinačná kapacita | 17,1 mil. t (2023) | Čína 48 %, EÚ (12 štátov) ~16 % | využitie 81,5 %; druhotné kapacity 912 tis. t |
| Spotreba rafinovaného zinku | približne 13,9 mil. t | Čína 51 %, Európa 14 %, USA 6 % | +1,9 % medziročne; deficit trhu približne 33 tis. t; 1,70 kg na obyvateľa sveta (2023) |
Zdroje: International Lead and Zinc Study Group, tlačová správa z 24. februára 2026, „Review of Trends in 2025 – Zinc“ (predbežné údaje za rok 2025; podiely vypočítané z tabuľky ILZSG); rafinačné kapacity, počet krajín, podiel druhotnej výroby a spotreba na obyvateľa – International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 10, 12, 16, 19–24 a 29–33 (údaje za rok 2023).
Trh a výroba – geografia a ceny
Podľa predbežných údajov International Lead and Zinc Study Group (ILZSG) dosiahla svetová banská ťažba zinku v roku 2025 približne 12,6 mil. t, o 5,4 % viac ako v predchádzajúcom roku. Na čele je Čína (približne 4,1 mil. t a zásoby približne 60 mil. t); do špičky patria Peru (približne 1,5 mil. t) a Austrália (približne 1,1 mil. t), ktorá má najväčšie zásoby na svete (približne 64 mil. t). Svetové zásoby dosahujú približne 240 mil. t a zdroje približne 1,9 mld. t – ponuka zinku je teda pomerne diverzifikovaná.
| Krajina | Ťažba 2025 (tis. t) | Zásoby (tis. t) | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Čína | 4 066 | ~60 000 | Najväčší výrobca; dominantné postavenie v hutníctve |
| Peru | 1 506 | ~18 000 | Popredný vývozca koncentrátu |
| Austrália | 1 131 | ~64 000 | Najväčšie zásoby na svete |
| India | 874 | ~10 000 | Rastúci objem výroby |
| Mexiko | 776 | ~14 000 | Významný výrobca v Latinskej Amerike |
| Svet | 12,586 | ~240,000 | Zdroje približne 1,9 mld. t |
Zdroje: banská ťažba – International Lead and Zinc Study Group, tlačová správa z 24. februára 2026, „Review of Trends in 2025 – Zinc“ (predbežné údaje za rok 2025, obsah Zn); zásoby – U.S. Geological Survey, Mineral Commodity Summaries 2026 – Zinc (zaokrúhlené). USGS odhaduje svetovú banskú ťažbu v roku 2025 na približne 13,0 mil. t.
Svetová výroba rafinovaného zinku vzrástla v roku 2025 o 2,1 % na približne 13,8 mil. t – výlučne vďaka Číne (+6,1 %); mimo Číny klesla o 1,6 %, okrem iného pre zatvorenie huty Annaka v Japonsku a dočasné odstavenie huty Seokpo v Kórejskej republike. Spotreba vzrástla o 1,9 % na približne 13,9 mil. t, takže trh skončil miernym deficitom približne 33 tis. t (v roku 2024 približne 69 tis. t). Priemerná hotovostná cena na Londýnskej burze kovov (LME) vzrástla v roku 2025 o 3,3 % na približne 2 870 USD/t. V prognóze z októbra 2026 ILZSG očakáva v roku 2026 pokles banskej ťažby o 2,6 % na 12,40 mil. t, rast výroby rafinovaného zinku na 13,93 mil. t a spotreby na 14,02 mil. t – teda deficit približne 88 tis. t.
Ťažba – krajiny a koncerny
Ťažba zinku rástla takmer bez prerušenia z 3,4 mil. t v roku 1960 na viac ako 12 mil. t v roku 2010; po vrchole približne 13,6 mil. t v roku 2015 kolíše medzi 12 a 13 mil. t. Do roku 1990 dominovala Európa a Amerika, v rokoch 1990 – 2010 sa ťažba v Ázii zhruba každých desať rokov zdvojnásobila. Dvanásť koncernov s kapacitou nad 200 tis. t ročne sústreďuje 42 % svetových ťažobných kapacít; najväčšiu má Glencore.
| Podiel na ťažbe 2023 | Koncern | Kapacita 2023 (tis. t Zn) |
|---|---|---|
| Čína 33% | Glencore | ~1 180 |
| Peru 12% | Hindustan Zinc | ~940 |
| Austrália 9% | Teck Resources | ~600 |
| India 7% | Nexa Resources | ~550 |
| USA 6% | Zijin Mining | ~430 |
| Mexiko 5% | Vedanta Zinc International | ~390 |
| Bolívia 4% | Volcan Compañía Minera | ~360 |
| Kazachstan 3% | Boliden | ~350 |
| Rusko 2% | New Century Resources | ~265 |
| Švédsko 2% | MMG | ~255 |
| Juhoafrická republika 1% | Industrias Peñoles | ~240 |
| Ostatné 15 % | Minera San Cristóbal (Sumitomo) | ~225 |
Zdroj: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 10 – 14. Kapacity koncernov odčítané z grafu a zaokrúhlené.
Hutníctvo – výrobcovia rafinovaného zinku
Rafinovaný zinok vyrábalo v roku 2023 30 krajín a v 16 z nich výroba prekročila 200 tis. t. Svetová rafinačná kapacita bola na konci roka 17,1 mil. t (16,2 mil. t primárnej a 912 tis. t druhotnej) pri využití 81,5 %. Na Čínu pripadalo 48 % kapacít, na zvyšok Ázie (Kórejská republika, India, Japonsko, Kazachstan) 16 % a na 12 štátov Európskej únie s činnými hutami približne 16 %. Najvyššia výroba v histórii, 13,89 mil. t, bola v roku 2021.
| Poradie | Krajina | Výroba rafinovaného zinku 2023 (tis. t) |
|---|---|---|
| 1 | Čína | 6 850 |
| 2 | Kórejská republika | 862 |
| 3 | India | 836 |
| 4 | Španielsko | 520 |
| 5 | Kanada | 504 |
| 6 | Japonsko | 485 |
| 7 | Austrália | 467 |
| 8 | Mexiko | 363 |
| 9 | Peru | 346 |
| 10 | Fínsko | 294 |
| 11 | Kazachstan | 280 |
| 12 | Belgicko | 260 |
| 13 | Holandsko | 239 |
| 14 | Brazília | 231 |
| 15 | USA | 220 |
| 16 | Rusko | 204 |
Zdroj: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 16 – 22.
Spotreba zinku – krajiny, regióny a presun do Ázie
Spotreba rafinovaného zinku je odolná voči výkyvom konjunktúry – v posledných desaťročiach mierne klesla len v rokoch 2009, 2012 a 2020. Takmer celý rast od začiatku 21. storočia pripadol na Áziu, najmä na Čínu: v rokoch 2004 – 2023 vzrástla spotreba v Ázii približne o 4,4 mil. t a v Číne približne o 4,2 mil. t, kým vo svete bez Číny klesla približne o 1,2 mil. t, z toho v Európe približne o 0,7 mil. t. Čína spotrebuje viac zinku ako deväť ďalších krajín spolu. Na Áziu pripadá 71 % spotreby a 59 % svetovej populácie, na Afriku 1 % spotreby a 18 % populácie.
| Poradie | Krajina | Spotreba rafinovaného zinku 2023 (tis. t) |
|---|---|---|
| 1 | Čína | 6 980 |
| 2 | USA | 911 |
| 3 | India | 750 |
| 4 | Kórejská republika | 394 |
| 5 | Belgicko | 380 |
| 6 | Japonsko | 351 |
| 7 | Nemecko | 344 |
| 8 | Taliansko | 267 |
| 9 | Turecko | 266 |
| 10 | Mexiko | 250 |
Zdroj: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 27 – 35. Zmeny 2004 – 2023 a spotreba na obyvateľa Belgicka a Kórey odčítané z grafov.
| Región | Podiel na spotrebe 2000 | Podiel na spotrebe 2023 |
|---|---|---|
| Čína | 8 % | 51 % |
| Európa | 32 % | 15 % |
| USA | 28 % | 7 % |
| India | 2 % | 5 % |
| Kórejská republika | 5 % | 3 % |
| Japonsko | 5 % | 3 % |
| Ostatné | 20 % | 16 % |
Zdroj: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 27 – 35. Zmeny 2004 – 2023 a spotreba na obyvateľa Belgicka a Kórey odčítané z grafov.
Najvyššiu spotrebu na obyvateľa má Belgicko (približne 28 kg) a Kórejská republika (približne 8 kg) – obe sú veľkými výrobcami zliatin zinku, ktoré sa väčšinou vyvážajú.
Zdroj: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 27 – 35. Zmeny 2004 – 2023 a spotreba na obyvateľa Belgicka a Kórey odčítané z grafov.
Zásoby a ceny
Priemerná ročná hotovostná cena zinku na London Metal Exchange vzrástla z približne 1 900–2 200 USD/t v rokoch 2014–2016 na približne 2 900 USD/t v rokoch 2017–2018, v roku 2020 klesla na približne 2 300 USD/t a v roku 2022 dosiahla približne 3 500 USD/t. V roku 2023 predstavovala približne 2 650 USD/t, v roku 2024 126,0 centu za libru (približne 2 780 USD/t) a v roku 2025 2 870 USD/t (maximum 3 351 USD/t 2. decembra, minimum 2 521 USD/t 17. apríla). Zásoby u výrobcov, spotrebiteľov a v skladoch LME klesli z približne 1,2 mil. t na konci roka 2014 na približne 0,55 mil. t v rokoch 2019 a 2022 a do konca roka 2023 vzrástli na približne 0,71 mil. t. Celkové zásoby vykazované ILZSG – u výrobcov, spotrebiteľov a obchodníkov, v skladoch LME a Šanghajskej burzy futures (SHFE) a v čínskej štátnej rezerve – sa v roku 2025 znížili o 77 tis. t na 739 tis. t.
Zdroje: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 62 (hodnoty 2014–2023 odčítané z grafu a zaokrúhlené); U.S. Geological Survey, Mineral Commodity Summaries 2026 – Zinc (2024; prepočet 1 cent/libra = 22,046 USD/t); International Lead and Zinc Study Group, tlačová správa z 24. februára 2026, „Review of Trends in 2025 – Zinc“ (2025: priemer, extrémy a zásoby).
Oblasti použitia
Využitie – štruktúra spotreby
Profilu spotreby zinku jasne dominuje jediné použitie – zinkovanie (približne 60 %). Nasledujú zliatiny zinku (tlakové odliatky), zlúčeniny zinku (najmä oxid zinočnatý), mosadz a bronz a polotovary. Je to kov dvojakej povahy: zároveň „priemyselný strážca“ ocele aj všestranná chemická zložka.
| Použitie | Podiel (svet, 2024) | Úloha |
|---|---|---|
| Zinkovanie | ~60 % | Protikorózna ochrana ocele (zinkový povlak) |
| Zliatiny zinku | ~15 % | Tlakové liatie |
| Zlúčeniny zinku | ~11 % | Oxid zinočnatý (ZnO): guma, kozmetika, medicína |
| Mosadz a bronz | ~9 % | Zliatiny s meďou |
| Polotovary | ~4 % | Plechy, drôty, profily |
| Ostatné | ~1 % | Vrát. hnojív, chemikálií |
Zdroj: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 36 (údaje ILZSG a International Zinc Association, IZA – prvé použitie zinku).
Druhý pohľad – podľa konečných trhov – ukazuje, kam zinok napokon smeruje. Polovica spotreby pripadá na stavebníctvo, pätina na dopravu a 15 % na infraštruktúru. Vlastnosti určujú použitie: reaktivita so železom a elektrochemická odolnosť voči korózii stoja za ochranou ocele, nízka teplota topenia a zabiehavosť za odlievaním, schopnosť tvoriť zliatiny za mosadzou a chemické a výživové vlastnosti za oxidom zinočnatým v gume, krmivách, hnojivách a liečivách.
| Konečný sektor | Podiel | Príklady |
|---|---|---|
| Stavebníctvo | 50 % | Oceľové konštrukcie, plechy, strechy, odkvapy |
| Doprava | 20 % | Pozinkované karosérie, odliatky, pneumatiky |
| Infraštruktúra | 15 % | Mosty, stožiare elektrického vedenia, zvodidlá |
| Priemyselné stroje | 7 % | Zariadenia a časti strojov |
| Domáce spotrebiče | 6 % | Kryty, kovanie, odlievané diely |
| Ostatné | 2 % | Ostatné použitia |
Zdroj: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 36 – 37.
Zinkovanie – neviditeľný protikorózny štít
Najdôležitejšou úlohou zinku je ochrana ocele pred koróziou. Pri zinkovaní (zvyčajne žiarovom, „za tepla“) pôsobí zinkový povlak ako obetná anóda: keďže zinok je menej ušľachtilý ako železo, koroduje ako prvý a chráni oceľ aj v mieste poškodenia povlaku (katódová ochrana). Vďaka tomu mosty, stožiare elektrických vedení, cestné zvodidlá a oceľové konštrukcie slúžia o desaťročia dlhšie. Je to „tiché“ inžinierstvo obrovskej hodnoty: malé množstvo zinku predlžuje životnosť ton ocele a odďaľuje náklady na jej výmenu. V automobilovom priemysle chráni karosérie kontinuálne zinkovanie plechov, v stavebníctve a energetike – celú infraštruktúru vystavenú poveternostným vplyvom.
Myšlienku zinkovania navrhol francúzsky chemik Paul Jacques Malouin v roku 1742 a rozšírila sa po tom, čo postup v roku 1836 patentoval Stanislas Sorel. Ochrana pôsobí dvojako – bariérovo aj obetne: hutná zliatinová vrstva, chemicky viazaná na oceľ, koroduje prednostne. Dnes sa používa niekoľko techník, ktoré sa volia podľa tvaru a veľkosti výrobku.
| Technika | Princíp | Typické výrobky |
|---|---|---|
| Kontinuálne žiarové zinkovanie | Oceľový pás prechádza zinkovým kúpeľom rýchlosťou až 150 m/min; linky prekračujú 600 tis. t plechu ročne, prevádzkujú ich integrované oceliarne | Karosérie, spotrebiče, profilované plechy |
| Kusové žiarové zinkovanie | Ponáranie hotových dielov; roztrieštené odvetvie, závody blízko odberateľov; úplné pokrytie aj vnútra a dutín | Oceľové konštrukcie, skrutky, klince, profily |
| Elektrolytické a galvanické zinkovanie | Vylučovanie z elektrolytu; tenký povlak (do 9,1 µm na plechoch, do 25 µm na drobných dieloch), výborná povrchová úprava | Plechy, spojovacie prvky, pružiny, kovanie |
| Žiarové striekanie zinku | Striekanie zinku alebo zliatiny na otryskanú oceľ; rôzna hrúbka na rôznych miestach, možné aj priamo na mieste | Veľké konštrukcie, opravy povlakov |
| Farby s vysokým obsahom zinku | Mechanicky viazaný povlak; pri vysokom obsahu zinkového prachu aj katódová ochrana | Údržba konštrukcií |
| Mechanické zinkovanie | Zinkový prášok sa v bubne so sklenenými guľôčkami vtĺka do povrchu | Vysokopevnostné spojovacie prvky |
| Šerardizácia | Difúzia zinkových pár v otáčajúcom sa bubne nad 300 °C; tvrdý, rovnomerný povlak | Drobné diely zložitého tvaru |
Zdroj: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 38 – 46.
Odliatky, mosadz, valcovaný zinok a chemikálie
Zinkové zliatiny na odlievanie obsahujú hliník (pevnosť v ťahu a rázová húževnatosť), malé množstvo medi (tvrdosť) a stopy horčíka (neutralizácia nečistôt ako olovo, kadmium a cín); umožňujú presne a lacno odlievať tenkostenné tvary – od kľučiek a autodielov po kryty telekomunikačných zariadení tieniace elektromagnetické rušenie. Mosadz obsahuje 5 – 45 % zinku: pri 32 – 39 % sa dobre hodí na tvárnenie za tepla, nad 39 % je pevnejšia, ale menej ťažná, a prídavok cínu obmedzuje odzinkovanie. Valcovaný zinok na fasády, strechy a odkvapy vydrží vďaka samovoľne vznikajúcej patine až 100 rokov a dá sa recyklovať. Medzi chemikáliami dominuje oxid zinočnatý (krmivá, liečivá, guma a pneumatiky, keramika, elektronika), síran zinočnatý sa používa v hnojivách a krmivách a zinkový prach okrem iného pri čistení roztokov v elektrolytických zinkovniach a v alkalických batériách.
Zdroj: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 47 – 50.
Ukladanie energie a nové technológie
Perspektívna kapitola príbehu zinku sa píše v energetike. Zinkové batérie – zinkovo-vzduchové, zinkovo-iónové, niklovo-zinkové a zinkovo-brómové – sú sľubnou, nastupujúcou technológiou stacionárneho ukladania energie. Ich prednosťami sú bezpečnosť (vodný elektrolyt, bez rizika vznietenia typického pre lítium-iónové články), nízke náklady, dostatok suroviny a recyklovateľnosť.
| Technológia | Charakteristika | Oblasti použitia |
|---|---|---|
| Zinok-vzduch (Zn-air) | Vysoká hustota energie, nízke náklady | Načúvacie prístroje, viachodinové ukladanie energie |
| Zinok-ión (Zn-ion) | Vodný elektrolyt, bezpečnosť | Stacionárne úložiská, sieť |
| Nikel-zinok (Ni-Zn) | Nehorľavé, vysoký výkon | Záložné napájanie, dátové centrá |
| Zinok-bróm (Zn-Br) | Prietoková batéria, škálovateľná | Sieťové úložiská energie |
Zdroj: U.S. Department of Energy; vedecké prehľady (nové technológie, orientačná charakteristika).
S rastúcim podielom OZE rastie dopyt po bezpečnom, viachodinovom ukladaní energie a nehorľavom záložnom napájaní (napr. v dátových centrách) – to sú niky, v ktorých môže zinok dopĺňať a miestami nahrádzať lítium. Je to zároveň nový, strategický dopyt po kove, ktorý sa doteraz spájal najmä s ochranou ocele.
Obchod
Obchod – koncentráty a rafinovaný zinok v roku 2023
Na obchode so zinkovými rudami a koncentrátmi sa podieľa viac ako 60 krajín, s rafinovaným zinkom viac ako 80. Takmer 90 % svetového dovozu koncentrátov smeruje do Ázie a Európy; Amerika a Oceánia sú čistými vývozcami. Najväčším dovozcom koncentrátov je Čína (približne 2,25 mil. t Zn v roku 2023) pred Kórejskou republikou a Japonskom, v Európe vedú Belgicko, Španielsko a Fínsko. Časť dodávok do Belgicka a Holandska prechádza cez Antverpy a Rotterdam a reexportuje sa. V obchode s rafinovaným zinkom je najväčším dovozcom USA a vývozcom Kórejská republika.
| Poradie | Vývoz koncentrátov (tis. t Zn) | Dovoz rafinovaného zinku (tis. t) | Vývoz rafinovaného zinku (tis. t) |
|---|---|---|---|
| 1 | Peru ~1 080 | USA ~695 | Kórejská republika ~510 |
| 2 | Austrália ~840 | Čína ~380 | Holandsko ~435 |
| 3 | USA ~640 | Nemecko ~345 | Belgicko ~400 |
| 4 | Bolívia ~490 | Holandsko ~315 | Španielsko ~380 |
| 5 | Mexiko ~350 | Belgicko ~310 | Kanada ~360 |
| 6 | Belgicko ~310 | Turecko ~280 | Peru ~275 |
| 7 | Portugalsko ~210 | India ~210 | India ~270 |
| 8 | Švédsko ~170 | Taliansko ~160 | Fínsko ~258 |
Zdroj: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 51 – 60. Hodnoty za rok 2023 odčítané z grafov a zaokrúhlené; koncentráty v obsahu zinku.
Obchod v rokoch 2024 – 2026 – novšie údaje
Čína zostáva osou obchodu s koncentrátmi: podľa predbežných údajov ILZSG jej dovoz zinku obsiahnutého v koncentrátoch vzrástol v roku 2025 o 29,8 % na 2 575 tis. t, zatiaľ čo čistý dovoz rafinovaného zinku klesol o 51,1 % na 210 tis. t. V prvom polroku 2026 vzrástol dovoz zinku v koncentrátoch o 8,3 % na 1 324 tis. t, zatiaľ čo čistý dovoz rafinovaného zinku klesol na 39 tis. t zo 180 tis. t pred rokom – v dôsledku nových hutníckych kapacít v Číne. V USA dosiahol dovoz rafinovaného zinku podľa U.S. Geological Survey 705 tis. t v roku 2023, 590 tis. t v roku 2024 a približne 600 tis. t v roku 2025, pri vývoze koncentrátov približne 630–660 tis. t zinku ročne; závislosť od dovozu rafinovaného zinku dosahuje 73 % a hlavným dodávateľom je Kanada (57 % v rokoch 2021–2024).
Zdroje: International Lead and Zinc Study Group, tlačové správy z 24. februára, 17. júna a 26. augusta 2026; U.S. Geological Survey, Mineral Commodity Summaries 2026 – Zinc (február 2026; údaje za rok 2025 odhadované).
Úplné colné údaje za rok 2025 sú k dispozícii pre Európsku úniu. Dovoz zinkových koncentrátov spoza EÚ rastie: 1,60 mil. t v roku 2023, 1,96 mil. t v roku 2024 a 2,11 mil. t v roku 2025 (hmotnosť koncentrátu, hodnota 2,24 mld. EUR). V nelegovanom surovom zinku (zodpovedá rafinovanému zinku) je EÚ voči tretím krajinám čistým vývozcom – v roku 2025 vyviezla 365 tis. t a doviezla 164 tis. t. Najväčšími dovozcami koncentrátov v EÚ sú Belgicko, Španielsko a Fínsko, najväčšími vývozcami zinku Holandsko, Španielsko a Belgicko.
| Krajina | Dovoz koncentrátov 2023 (tis. t) | 2024 | 2025 |
|---|---|---|---|
| Belgicko | 976 | 900 | 1 108 |
| Španielsko | 791 | 767 | 858 |
| Fínsko | 608 | 577 | 594 |
| Holandsko | 420 | 335 | 489 |
| Nemecko | 45 | 231 | 292 |
| Francúzsko | 251 | 267 | 285 |
| Poľsko | 168 | 161 | 180 |
| Bulharsko | 84 | 89 | 88 |
Zdroj: Eurostat, databáza Comext (DS-045409, „EU trade since 1988 by HS2-4-6 and CN8“), stav k 16. októbru 2026; kódy HS 2608 (zinkové rudy a koncentráty) a 7901.11 a 7901.12 (surový zinok, nelegovaný); čistá hmotnosť – koncentráty v hmotnosti koncentrátu (nie v obsahu zinku), vrátane obchodu v rámci EÚ.
| Krajina | Vývoz nelegovaného zinku 2023 (tis. t) | 2024 | 2025 |
|---|---|---|---|
| Holandsko | 422 | 420 | 445 |
| Španielsko | 356 | 375 | 356 |
| Belgicko | 396 | 400 | 300 |
| Fínsko | 259 | 253 | 245 |
| Nemecko | 34 | 77 | 88 |
| Francúzsko | 61 | 89 | 77 |
| Poľsko | 75 | 81 | 70 |
| Bulharsko | 73 | 68 | 67 |
Zdroj: Eurostat, databáza Comext (DS-045409, „EU trade since 1988 by HS2-4-6 and CN8“), stav k 16. októbru 2026; kódy HS 2608 (zinkové rudy a koncentráty) a 7901.11 a 7901.12 (surový zinok, nelegovaný); čistá hmotnosť – koncentráty v hmotnosti koncentrátu (nie v obsahu zinku), vrátane obchodu v rámci EÚ.
Recyklácia
Recyklácia a obehové hospodárstvo
Ako všetky kovy, aj zinok je na 100 % recyklovateľný bez straty vlastností. Približne 30 % používaného zinku už pochádza z recyklácie; získava sa okrem iného zo zvyškov po zinkovaní a – čo je pre odvetvie obzvlášť dôležité – z prachu z elektrických oblúkových pecí (EAF), ktorý vzniká pri výrobe ocele. Recyklácia zinku uzatvára cyklus medzi oceliarskym priemyslom a priemyslom neželezných kovov a znižuje tlak na primárnu ťažbu.
Štatistika ILZSG umožňuje tento obraz spresniť. V roku 2023 sa približne 13 % rafinovaného zinku vyrobilo z druhotných surovín – šrotu, prachu z elektrických oblúkových pecí a zvyškov zo zinkovania; kapacita druhotnej rafinácie bola 912 tis. t, teda 5,3 % svetovej kapacity, druhotnú vsádzku však spracúvajú aj primárne huty. Druhotná výroba v Ázii sa už päť rokov drží okolo 1 mil. t a v USA vzrástla v rokoch 2020 – 2021 po opätovnom spustení závodu American Zinc Recycling v Mooresboro. Podiel 13 % sa týka len rafinovaného zinku: značné množstvá zinku sa vracajú do obehu bez rafinácie – pretavovaním plechov a odliatkov a priamym použitím šrotu pri výrobe mosadze a chemikálií.
Zdroj: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 21 a 23 – 25.
Zinok, regulácia a surovinová bezpečnosť
Na rozdiel od medi a hliníka sa zinok nenachádza na zozname kritických surovín EÚ – jeho ponuka je geograficky pomerne diverzifikovaná. Zostáva však surovinou s veľkým hospodárskym významom a smerodajným zdrojom trhových údajov je International Lead and Zinc Study Group (ILZSG); zlúčeniny zinku podliehajú nariadeniu EÚ REACH. Štrukturálny deficit trhu a koncentrácia spracovania v Číne spôsobujú, že bezpečnosť dodávok zinku zostáva významná pre európsky oceliarsky a automobilový priemysel – odtiaľ rastúca úloha recyklácie a domácich hutníckych kapacít.
Poľsko
Poľsko v štatistikách ILZSG a Eurostatu
Poľsko patrí medzi členské štáty International Lead and Zinc Study Group a zástupca Poľska je podpredsedom Výboru pre štatistiku a prognózy. Poľsko je jedným z 12 štátov Európskej únie s činnými kapacitami rafinácie zinku a patrí medzi hlavných európskych dovozcov koncentrátov (približne 80 tis. t obsiahnutého zinku v roku 2023 podľa ILZSG). Údaje Eurostatu za rok 2025 ukazujú 180 tis. t dovezených koncentrátov (hmotnosť koncentrátu, hodnota 164 mil. EUR), z troch štvrtín spoza EÚ, a 70 tis. t vyvezeného a 37 tis. t dovezeného nelegovaného zinku. Poľsko je teda čistým vývozcom kovu – v roku 2025 dosiahla hodnota vývozu 195 mil. EUR.
Zdroje: International Lead and Zinc Study Group, The World Zinc Factbook 2024, s. 3, 22, 55 a 69 (dovoz koncentrátov odčítaný z grafu); Eurostat, Comext (DS-045409), HS 2608, 7901.11 a 7901.12.
Poľský kontext
Poľsko má so zinkom osobitný, stáročný vzťah. Horné Sliezsko bolo historickým zinkovo-olovnatým revírom, ťažba rúd (oblasť Olkusza a Bukowna) však bola z veľkej časti ukončená v dôsledku vyčerpania ložísk. Dnes poľský zinkový priemysel stojí na hutníctve a recyklácii: tvorí ho skupina ZGH „Bolesław“ (v skupine Stalprodukt) a Huta Cynku „Miasteczko Śląskie“ – jediná huta mimo Ázie, ktorá využíva proces ISP (Imperial Smelting Process), vyrába súčasne zinok aj olovo a získava zinok, olovo, kadmium a striebro z prachov z výroby ocele. Poľská zinková skupina predstavuje približne 7 % európskeho trhu a jej profil – hutníctvo plus recyklácia odpadov z výroby ocele – priamo zapadá do obehového hospodárstva.
Údaje a zdroje
Súbory údajov
Každý graf tohto profilu má zobrazenie tabuľky a zdroja a tlačidlá „Stiahnuť CSV“, „Kopírovať CSV“ a „Citovať“. Úplný zoznam súborov údajov je uvedený nižšie.
| Súbor údajov | Rok | Karta | CSV |
|---|---|---|---|
| Banská ťažba a zásoby zinku – najväčší producenti, 2025 | 2025 | Trh | |
| Prvé použitie zinku, 2024 | 2024 | Oblasti použitia | |
| Trhy konečného použitia zinku | 2023 | Oblasti použitia | |
| Výroba rafinovaného zinku – 16 najväčších výrobcov, 2023 | 2023 | Trh | |
| Spotreba rafinovaného zinku – 10 najväčších spotrebiteľov, 2023 | 2023 | Trh | |
| Podiely regiónov na spotrebe zinku: 2000 a 2023 | 2023 | Trh | |
| Dovoz zinkových koncentrátov do krajín EÚ, 2023 – 2025 (kt) | 2025 | Obchod | |
| Vývoz nelegovaného zinku z krajín EÚ, 2023 – 2025 (kt) | 2025 | Obchod |
Čísla v dlaždiciach
| Ukazovateľ | Hodnota | Zdroj a rok | Publikácia |
|---|---|---|---|
| svetová ťažba (4. kov) | ~12,6 mil. t | ILZSG · 2025 | ILZSG, Review of Trends in 2025 – Zinc (press release, 24 February 2026) |
| podiel zinkovania na spotrebe | ~60 % | ILZSG/IZA | ILZSG; International Zinc Association |
| populácie ohrozenej nedostatkom (WHO) | ~1/3 | WHO | World Health Organization |
| poľnohospodárskych pôd s nedostatkom zinku (FAO) | >50 % | FAO | FAO |
| recyklovaný zinok (100 % recyklovateľný) | ~30 % | IZA | International Zinc Association |
| Podiel poľskej skupiny na trhu EÚ | ~7 % | – | – |
Metodické poznámky
- Profil spája údaje z rôznych rokov: bilancia trhu, banská a rafinovaná výroba za rok 2025 – International Lead and Zinc Study Group (predbežné údaje z februára 2026), zásoby – U.S. Geological Survey (Mineral Commodity Summaries 2026); colné údaje Eurostatu za roky 2023–2025. Členenie podľa krajín, použitia a rafinačných kapacít pochádza z The World Zinc Factbook 2024 (údaje za rok 2023) – najnovšieho takého prehľadu ILZSG; rok údajov je uvedený pri každom grafe.
- Dlaždice majú označenie zdroja a roka; to isté číslo v dlaždici, texte a tabuľke pochádza z jedného záznamu.
Bibliografia
- International Lead and Zinc Study Group (2024), The World Zinc Factbook 2024. www.ilzsg.org
- International Lead and Zinc Study Group, Review of Trends in 2025 – Zinc, tlačová správa z 24. februára 2026. www.ilzsg.org/wp-content/uploads/3.PRESS%20RELEASES/ILZSG%20February%202026%20Zn.pdf
- International Lead and Zinc Study Group, tlačové správy zo 17. júna, 26. augusta a 19. októbra 2026.
- U.S. Geological Survey, Mineral Commodity Summaries 2026 – Zinc. pubs.usgs.gov/periodicals/mcs2026/mcs2026-zinc.pdf
- Eurostat, Comext (DS-045409).
- International Zinc Association (IZA).
Ako citovať
Hospodárska komora neželezných kovov a recyklácie, Databáza poznatkov – Zinok. https://igmnir.org/sk/znalosti/zinok/ (stav údajov: 24.10.2026).
Zdroj: International Lead and Zinc Study Group (2024), The World Zinc Factbook 2024, Lisabon, Portugalsko (www.ilzsg.org). Tento preklad/adaptácia vznikli nezávisle a nie sú schválené International Lead and Zinc Study Group. Nemožno ich považovať za oficiálny preklad ani adaptáciu ILZSG, ktorá nenesie zodpovednosť za prípadné chyby či nepresnosti.